ČO JE ARÓMATERAPIA?
ÚVOD DO ARÓMATERAPIE
HISTÓRIA ARÓMATERAPIE
ZÁKLADNÉ POJMY V ARÓMATERAPII
ZÍSKAVANIE ESENCIÁLNYCH OLEJOV
ÚČINKY ESENCIÁLNYCH OLEJOV
SPÔSOBY APLIKÁCIE ESENCIÁLNYCH OLEJOV
ZÁSADY BEZPEČNÉHO POUŽÍVANIA ESENCIÁLNYCH OLEJOV
ZÁVER
ÚVOD DO ARÓMATERAPIE
Podstatou arómaterapie sú esenciálne oleje. Na Zemi existujú stovky aromatických rastlín produkujúcich silice – esenciálne oleje. Sú to vysokokoncentrované komplexné látky, ktoré sú vďaka mnohým pozitívnym účinkom na ľudský organizmus skutočným darom prírody.
Ako už zo samotného názvu vyplýva, arómaterapia je spojením „arómy“ a „terapie“, čiže ide o akúsi liečbu vôňou. Pozor, nie hocijakou vôňou – od syntetických vôní, tzv. vonných olejov žiadne zdravotné benefity neočakávajte! Pri arómaterapii sa používajú výlučne čisté prírodné esenciálne oleje, ktorých účinné látky sa dostávajú do ľudského tela buď orálne, vdýchnutím vône, cez sliznice alebo cez pokožku (pri kúpeli, obkladoch alebo masáži). Následne pôsobia na našu psychiku, na naše zmysly alebo činnosť našich vnútorných orgánov, čím ovplyvňujú naše zdravie a psychickú pohodu! Arómaterapia pomáha liečiť telo aj dušu.
Skôr, než začneme esenciálne oleje používať, je dôležité mať aspoň základné vedomosti o tom, čo sú to vlastne esenciálne oleje, aké majú vlastnosti, ako sa získavajú, ako účinkujú, alebo aké sú základné zásady ich bezpečného používania.
HISTÓRIA ARÓMATERAPIE
Ľudia už od nepamäti využívali pri rôznych posvätných rituáloch horľavé voňavé rastliny – pálili listy, kvety alebo živicu. Okrem toho používali aromatické rastliny ako súčasť starostlivosti o telo, pridávali ich do rôznych mastí a obkladov alebo si z nich vyrábali parfumy. Nešlo však o esenciálne oleje v podobe, v akej ich poznáme dnes. Boli to skôr extrakty, ktoré vznikli namáčaním rôznych častí voňavých rastlín do mastných rastlinných olejov (zväčša to bol olivový alebo sézamový olej) alebo do alkoholu.
Prvé zmienky o esenciálnych olejoch vyrobených z extraktov siahajú už do starovekého Egypta a Indie. Neskôr sa ich používanie rozšírilo v Perzii, v starovekom Grécku aj Ríme. Esenciálne oleje v dnešnej podobe sa začali vyrábať parnou destiláciou až v 9. storočí n. l. a vďačiť za to môžeme arabským alchymistom. Táto metóda patrí dodnes medzi najrozšírenejšie spôsoby získavania esenciálnych olejov.
V 20. storočí zažila arómaterapia veľký rozmach, kedy sa začali vo veľkej miere skúmať a využívať liečivé vlastnosti esenciálnych olejov. Používali sa napr. na dezinfekciu chirurgického náčinia, ale aj na ošetrovanie pacientov, či na hojenie rán.
V súčastnosti je arómaterapia uznávaná ako prírodná alternatívna medicína založená na liečivej sile esenciálnych olejov a jej popularita neustále stúpa. Je podložená množstvom vedeckých a klinických výskumov a štúdií, výsledky ktorých sú publikované v odbornej literatúre, v rôznych odborných článkoch a periodikách.
ZÁKLADNÉ POJMY V ARÓMATERAPII
esenciálne oleje
nosiče esenciálnych olejov
rastlinné oleje
hydroláty
vonné oleje
Esenciálne oleje (nazývané aj éterické oleje alebo silice) sú čisto prírodné výťažky získavané z rôznych častí rastlín – z kvetov, listov, kôry, dužiny, semienok, koreňov atď. Sú to prchavé organické zlúčeniny nachádzajúce sa v aromatických rastlinách. Ich charakteristickým znakom je, že sú lipofilné (rozpustné v tukoch) a hydrofóbne (odpudzujúce vodu). Medzi najznámejšie esenciálne oleje patrí napr. levanduľový olej, citrónový olej, eukalyptový olej, ružový olej atď. Na pokožke nezanechávajú mastnú stopu. Fungujú na molekulárnej aj bunkovej úrovni, majú multifunkčné vlastnosti, ktorými ovplyvňujú takmer všetky ľudské orgány a životne dôležité funkcie. Sú silne koncentrované a pri aplikácii je potrebné ich riediť v tzv. nosiči.
Nosiče esenciálnych olejov sa používajú na riedenie esenciálnych olejov, pretože tie sú silne koncentrované a nemali by sa dostať do priameho kontaktu s pokožkou alebo sliznicou. Naša pokožka ich nevie v takomto neriedenom stave spracovať, naopak, mohli by ju podráždiť a vyvolať rôzne alergické reakcie. (Výnimkou je priama aplikácia niektorých jemných esenciálnych olejov pod dohľadom vyškoleného odborníka.) Najčastejšími nosičmi esenciálnych olejov sú rastlinné oleje, ale môžu to byť aj telové krémy, maslá, med a pod. Na výrobu niektorých aróma zmesí určených na osviežovanie vzduchu, môžu byť ako nosiče použité napr. hydroláty alebo lieh.
Hydroláty (nazývané aj hydrosóly alebo kvetinové vody) sú vlastne voňavou vodou, ktorá vzniká kondenzáciou vodnej pary ako vedľajšieho produktu pri výrobe esenciálnych olejov metódou parnej destilácie. Hydroláty obsahujú vo vode rozpustné bioaktívne látky z destilovaných rastlín a tiež nepatrné množstvo z cenných esencií, preto majú mnohé pozitívne účinky na pokožku a môžu sa aplikovať aj v nezriedenom stave. Rýchlo však podliehajú skaze a sú náchylné na množenie baktérií, preto sa ich trvanlivosť často predlžuje pridaním vhodných konzervantov.
Rastlinné oleje sú mastné oleje, patria medzi ne aj klasické kuchynské oleje alebo kozmetické rastlinné oleje. Sú získavané prevažne zo semienok a jadier rastlín. Keďže nie sú prchavé, nie je ich možné destilovať ako esenciálne oleje, ale vyrábajú sa najčastejšie mechanickým lisovaním. Sú to napr. olivový olej, kokosový, mandľový, jojobový, argánový olej a mnohé iné. Na pokožke alebo nanášanom povrchu zanechávajú mastnú stopu. Obsahujú mastné kyseliny a množstvo vitamínov a minerálov. Spravidla sú pokožkou veľmi dobre tolerované. Často sa používajú ako nosiče esenciálnych olejov.
Vonné oleje sú umelo pripravené aromatické zmesi. Často ide o imitáciu vône rastlín, z ktorých nie je možné získať esenciálny olej (napr. jahody, ríbezle, jablká) alebo takých, ktorých výroba by bola príliš nákladná alebo neefektívna (napr. jazmín, ruža). Vonné oleje môžu byť zmesou rôznych syntetických zložiek, príp. zmesou syntetických a prírodných zložiek, napr. esenciálnych olejov. Bývajú oveľa lacnejšie ako čisté esenciálne oleje, ale nemajú žiadne terapeutické účinky a v arómaterapii sa vôbec nepoužívajú.
ZÍSKAVANIE ESENCIÁLNYCH OLEJOV
Obsah vonných silíc v jednotlivých rastlinách sa značne líši. Pre porovnanie uvádzame, koľko kg rastlinného materiálu je potrebných na získanie jednej malej 15 ml fľaštičky esenciálneho oleja:
• levanduľový esenciálny olej – cca 13 kg kvetov levandule
• citrónový olej – cca 45 citrónov
• ružový olej – cca 130 kg ružových lupeňov.
Uvedené množstvá sú len orientačné, presné zloženie esenciálnych olejov závisí od metódy extrakcie a od konkrétnej použitej rastliny alebo jej časti. Na základe uvedeného príkladu však môžeme pochopiť, prečo sú rozdiely v cenách jednotlivých esenciálnych olejov také veľké.
Parná destilácia je najrozšírenejšou metódou získavania esenciálnych olejov. Pri tejto metóde prichádza para z vriacej vody do kontaktu s rastlinnou biomasou, následkom čoho dochádza k uvoľňovaniu prchavých látok z biomasy do pary. Následne sa para ochladí v kondenzátore a dochádza k oddeleniu oleja od vody, t. j. vzniká esenciálny olej vo svojej najčistejšej podobe a zvyšok je kvetinová voda (hydrolát), ktorá tiež obsahuje zvyšky esenciálnych olejov, ale len vo veľmi malom množstve.
Lisovanie je metóda, ktorá sa používa výhradne na získavanie citrusových esenciálnych olejov. Ide o mechanické vytláčanie prchavých organických látok zo šupiek citrusov. Následne sa z vytlačenej zmesi v oddeľovači oddelí voda od oleja. Lisované citrusové oleje sú tmavšie ako citrusové oleje vyrobené parnou destiláciou. Svojou vôňou viac pripomínajú čerstvé citrusy, ale okrem prchavých častí obsahujú aj neprchavé časti a na oblečení zanechávajú stopy.
Extrakcia pomocou rozpúšťadla je metóda, ktorá sa používa na získavanie voňavých prchavých látok z veľmi jemných a krehkých kvetov, napr. z ruže, jazmínu alebo mimózy. Pomocou rozpúšťadla sa z rastlinnej biomasy extrahuje akási emulzia alebo voskovo-tuková zmes, nazývaná concrete. Táto zmes sa premýva liehom, aby sa oddelil tuk od aromatickej zlúčeniny. Výsledným produktom nie je čistý esenciálny olej, ale tzv. absolue, ktorý obsahuje prchavé aj neprchavé zlúčeniny. Esencie typu absolue sú silným koncentrátom aromatických rastlín a ich vôňa je najbližšia čerstvým rastlinám, preto sa často využívajú aj v parfumérii.
ÚČINKY ESENCIÁLNYCH OLEJOV
Esenciálne oleje sú silne koncentrované aromatické prchavé látky, ktoré fungujú na molekulárnej aj bunkovej úrovni, ovplyvňujú produkciu hormónov a dokážu ovplyvňovať nielen naše emócie, nálady a psychiku, ale aj činnosť našich vnútorných orgánov. Okrem toho môžu mať rôzne ďalšie vlastnosti, napr. antivírusové, antimikrobiálne, antiseptické, protizápalové, fungicídne, repelentné, afrodiziakálne a mnohé iné.
Každý esenciálny olej má iné chemické zloženie, takže aj iné účinky. Je veľmi dôležité, aby bol esenciálny olej na obale označený presným latinským názvom rastliny, z ktorej bol získaný. A častokrát nie je dôležitý len druh rastliny, ale aj to, z akej časti rastliny bol olej získaný. A aby toho nebolo málo – existuje aj tzv. chemotyp (ct.), ktorý označuje nezvyčajne vysoký obsah určitej chemickej látky v konkrétnej rastline v rámci jedného druhu. Podľa chemotypu konkrétneho esenciálneho oleja sa dá najpresnejšie určiť jeho účinok.
Význam chemotypu si vysvetlíme na konkrétnom príklade rozmarínu. Jeho latinský názov je Rosmarinus officinalis a jeho chemotyp (ct.) môže byť gáfor, cineol alebo verbenon, pričom každý z nich vyvoláva iné účinky:
• ct. gáfor – pôsobí ako diuretikum (zvyšuje vylučovanie vody z tela), vyvoláva menštruáciu a uvoľňuje svaly;
• ct. cineol – pôsobí fungicídne a protizápalovo;
• ct. verbenon – uvoľňuje svalové kŕče, podporuje vykašliavanie.
Na účinok esenciálnych olejov má samozrejme vplyv aj kvalita rastlín a spôsob, akým sú pestované. Esenciálne oleje v BIO kvalite sú považované za najkvalitnejšie a tomu samozrejme zodpovedá aj ich cena. Dôležité je aj to, či sú rastliny pestované vo svojej pôvodnej krajine, kde majú svoje prirodzené prostredie a kde sú najmenej ohrozované škodcami. Pôvodné rastliny totiž obsahujú vyšší podiel esenciálnych olejov pomocou ktorých sa rastliny dokážu samé chrániť proti škodcom vo svojom prirodzenom prostredí. Naopak, nepôvodné druhy bývajú chudobnejšie na výživné látky a majú horšie chemické zloženie. Preto musia pestovatelia v záujme ich ochrany pred škodcami často siahať po chemických prípravkoch.
SPÔSOBY APLIKÁCIE ESENCIÁLNYCH OLEJOV
Esenciálne oleje sa môžu aplikovať buď vnútorným užitím, vdychovaním alebo aplikáciou cez pokožku.
Vnútorné užívanie je odporúčané len v prípade niektorých esenciálnych olejov a len za určitých podmienok, pričom je nevyhnutné ich riedenie (napr. rastlinným olejom alebo alkoholom), inak by mohli podráždiť alebo poškodiť sliznicu žalúdka. Pridávanie esenciálnych olejov do vody alebo džúsu nie je vhodné, pretože olej sa s vodou nespojí. Niektorí odborníci vnútorné užívanie vôbec neodporúčajú, pritom sa esenciálne oleje nachádzajú v mnohých potravinách, ktoré denne konzumujeme, napr. prírodne ochutené potraviny pravdepodobne obsahujú práve esenciálne oleje.
Vdychovanie esenciálnych olejov je rýchly spôsob, ako dostať esenciálne oleje cez nosovú sliznicu do pľúc a následne do krvného obehu, čím môžu rýchlo ovplyvniť limbický systém zodpovedný za naše emócie, pocity a reakcie. Na tento spôsob aplikácie je možné použiť rôzne arómaterapeutické pomôcky:
• elektrické difuzéry – stačí kvapnúť pár kvapiek esenciálneho oleja do vody v difuzéri, následne difuzér rozptýli prchavé látky z esenciálnych olejov do ovzdušia;
• trstinové difuzéry – obľúbená a praktická bytová dekorácia, ktorá vnáša do miestností stálu vôňu bez použitia elektriky alebo plameňa; tŕstie alebo tyčinky sú ponorené do nádoby so zmesou s esenciálnymi olejmi; tyčinky nasiaknú vôňou, ktorá je ďalej šírená do ovzdušia;
• osobné inhalátory – tzv. inhalačné tyčinky, ktorých súčasťou je bavlnený tampón, na ktorý sa nakvapká esenciálny olej; pri použití stačí odskrutkovať uzáver, priložiť inhalačnú tyčinku k nosu a inhalovať;
• aróma lampy – čajová sviečka v aróma lampe zahrieva esenciálny olej alebo vonný vosk v nádobke nad sviečkou; následne dochádza k uvoľňovaniu prchavých vonných látok do ovzdušia;
• aróma sviečky – uvoľňovanie prchavých vonných látok do ovzdušia pri horení sviečky vyrobenej s použitím esenciálnych olejov;
• osviežovače vzduchu v rozprašovači – zmes s obsahom esenciálnych olejov je rozptyľovaná do ovzdušia pomocou fľašiek s rozprašovacím uzáverom;
• iné aróma pomôcky – môže ísť o odparovače (esenciálne oleje sa nakvapkajú priamo napr. na keramickú podložku) alebo difúzne fľaštičky, rôzne šperky, difuzéry do auta (ich súčasťou sú poduštičky, na ktoré sa kvapkajú esenciálne oleje), z ktorých sa esenciálne oleje postupne uvoľňujú do ovzdušia.
Aplikácia cez pokožku má svoje zásady a pravidlá. Esenciálne oleje by sa nemali dostať v koncentrovanom stave do kontaktu s pokožkou. Je potrebné ich riediť v nejakom nosiči, inak môžu pokožku nielen podráždiť, ale aj vyvolať rôzne alergické reakcie. Výnimku tvoria niektoré jemné oleje alebo krátkodobá lokálna aplikácia esenciálnych olejov na riešenie niektorých zdravotných problémov na základe odporúčania a pod dohľadom skúseného odborníka. Na výber je niekoľko spôsobov, ako dostať esenciálne oleje do organizmu cez pokožku:
• Lokálna aplikácia – nanášanie rozriedených esenciálnych olejov na pokožku napr. pomocou roll-on aplikátora (esenciálny olej rozriedený v nosnom rastlinnom oleji) alebo obkladov na boľavé časti tela, príp. popáleniny (esenciálny olej rozriedený v nosnom rastlinnom oleji, v masti alebo v tinktúre).
• Aróma masáž – masáž rôznych častí tela zmesou rastlinného oleja alebo masla a esenciálneho oleja. Pri masáži dochádza k prekrveniu pokožky, k rozprúdeniu lymfatického systému a k zlepšeniu cirkulácie krvi. Masáž môže pomôcť uvoľniť stuhnuté svalstvo, znížiť bolesti hlavy, kŕče, zlepšiť pohyblivosť alebo uvoľniť stres a napätie.
• Aróma kúpeľ – pridanie esenciálnych olejov do kúpeľa, pričom je rovnako dôležité, aby boli esenciálne oleje vopred rozmiešané, napr. v rastlinnom oleji, v kúpeľovej soli, v mlieku, mede a pod. Ak by sme tak neurobili, esenciálne oleje sa vo vode nerozpustia, ale zostanú plávať na povrchu a môžu sa dostať do priameho kontaktu s pokožkou alebo so sliznicami.
Pri aplikácii esenciálnych olejov cez pokožku ide často súčasne aj o vdychovanie esenciálnych olejov (či už pri masáži alebo kúpeli), preto o to efektívnejší môže byť výsledný účinok. Atmosféru sa priam žiada dotvoriť horiacimi sviečkami, ktoré sú rovnako neodmysliteľnou súčasťou arómaterapie a arómaterapeutických procedúr.
ZÁSADY BEZPEČNÉHO POUŽÍVANIA ESENCIÁLNYCH OLEJOV
Majme na pamäti hlavnú zásadu - esenciálne oleje nepoužívame v neriedenom stave! Ide o vysoko koncentrované zmesi rôznych zlúčenín a niektoré môžu byť agresívne pri kontakte s pokožkou, prípadne ich terapeutický účinok môže byť príliš silný. Preto je potrebné riediť ich s nosným olejom alebo iným nosičom, aby sme zabránili podráždeniu pokožky a alergickým reakciám.
Aj napriek mnohým pozitívnym účinkom, arómaterapia nemusí byť pre každého. Opatrní treba byť hlavne pri malých deťoch, tehotných ženách, ľuďoch s alergickými reakciami, ale aj pri niektorých domácich zvieratách, napr. mačkách.
Používaniu esenciálnych olejov pre deti je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Novorodencom do 3 mesiacov nie je vhodné aplikovať esenciálne oleje vôbec. Po tomto období je možné začať používať esenciálne oleje, ale v zásade platí, že čím menšie dieťa, tým nižšia koncentrácia esenciálneho oleja (t. j. treba ich viac riediť v nosnom oleji) a samozrejme, treba nakupovať esenciálne oleje zo spoľahlivých zdrojov, vyhýbať sa „no name“ značkám a vyberať jemné oleje. Odporúčame siahnuť po čistých esenciálnych olejoch určených špeciálne pre deti. Tieto zmesi sú starostlivo namiešané tak, aby boli zamerané priamo na riešenie konkrétnych problémov a potrieb detí.
Tehotné ženy by mali používať esenciálne oleje len veľmi opatrne a dodržiavať pritom bezpečnostné zásady. Vyhýbať sa treba hlavne vysoko koncentrovaným a aromatickým zmesiam, ktoré môžu vyvolať predčasný pôrod, napr. fenikel, aníz, šalvia, yzop, jazmín. Niektoré esenciálne oleje nie je vhodné počas tehotenstva používať vôbec: breza, gáfor, palina, petržlen, mäta kobercová, vratič obyčajný, tuja, gaultéria.
Ľudia s alergickými reakciami by mali byť pri používaní esenciálnych olejov obzvlášť opatrní, vhodné je poradiť sa vopred s odborníkom a príp. otestovať účinky konkrétneho oleja (v zriedenom stave) len na malom kúsku pokožky.
V prípade domácich miláčikov je potrebné s používaním esenciálnych olejov pristupovať ako v prípade detí. Pri malých zvieratkách alebo mláďatách je treba znížiť koncentráciu olejov. U vtákov sa odporúča namiesto lokálnej aplikácie používať difuzéry, ktoré rozptýlia esenciálne oleje do ovzdušia. Mačky nemajú v pečeni enzým, ktorý metabolizuje mnohé chemické látky, preto sa treba vyvarovať používaniu niektorých esenciálnych olejov: bazalka, breza, škorica, klinček, fenikel, muškátový oriešok, oregáno, mäta, čajovník, tymián, rozmarín, gaultéria. Navyše sú mačky citlivé aj na oleje, ktoré obsahujú D-limonén: bergamot, kôpor, grapefruit, citrón, limetka, pomaranč, tangerínka. Pre drobné hlodavce (napr. morské prasiatka, škrečky, zajace) zas nie sú vhodné iné esenciálne oleje: škorica, tymián, čajovník a oregáno.
ZÁVER
Esenciálne oleje sú bohatstvom, ktoré nám príroda ponúka, a preto by sme s nimi mali nakladať s úctou a zbytočne nimi nemrhať.
Arómaterapia sa môže stať naším životným štýlom! Môžeme si vytvoriť svoj vlastný ARÓMA SVET, relaxovať voňavo a zdravo. Stačí si len vybrať ten správny esenciálny olej a vhodný spôsob jeho aplikácie.
Samozrejme, že používanie esenciálnych olejov nenahradí zdravý spôsob života, dostatok pohybu, spánku, pitný režim, zdravú stravu, ani čas na odpočinok. Ale voňavé dary prírody nám môžu pomôcť vniesť harmóniu a pohodu do nášho domova, do nášho života a tiež do našej mysle.
Zdroje:
ZIELINSKI, E. 2018. Liečivá sila esenciálnych olejov. Bratislava: Tatran, 2019. 316 s. ISBN 978-80-222-0981-6
internetové zdroje